Jednou zo základných vlastností objektovo orientovaného programovania je **dedičnosť** a uzavretie. Vďaka týmto funkciám budete môcť ľahko vytvárať zložitú aplikačnú logiku pri zachovaní dobrej čitateľnosti implementácie.
Dedičnosť vyjadruje, že implementácia jednej triedy je založená na inej triede. V terminológii OOP hovoríme o descendentovi (triede, ktorá dedí) a ancedentovi (triede, ktorú dedíme).
Vo všeobecnosti dedičnosť funguje tak, že potomok získa všetky vlastnosti predka, buď ich prevezme presne tak, ako ich mal predok, alebo ich upraví vlastným spôsobom, prípadne ich úplne prepíše a použije vlastnú implementáciu.
Využitie tohto prístupu je veľmi široké a dedičnosť sa používa v mnohých návodoch na návrh.
Dedičnosť je vhodná na navrhovanie takzvaných prezentátorov, čo je špeciálny druh triedy reprezentujúci logiku prepojenia v návrhovom vzore MVC.
Majme napríklad trojicu stránok Homepage
, Contact
a Login
.
Pri implementácii každej stránky sa veľká časť logiky opakuje (napríklad prijatie požiadavky, vytvorenie adresy URL, vykreslenie šablóny a odoslanie výsledného HTML). Preto je vhodné implementovať jedného predka s touto logikou a použiť ju len v potomkoch.
Najprv začneme definovaním predka (na názve triedy nezáleží, používam konvenciu z rámca Nette):
abstract class BasePresenter{public function link(string $route, array $params = []): string{// implementácia metódy na vytvorenie adresy URL}public function renderTemplate(string $path, array $params = []): string{// logika vykresľovania šablóny}}
Pri definovaní triedy som použil nové kľúčové slovo abstract
, ktoré hovorí, že trieda BasePresenter
je abstraktná. To znamená, že nemôžeme vytvoriť jej inštanciu a musíme ju použiť len tak, aby ju zdedila iná trieda a implementovala ju. Abstrakcia má aj ďalšie užitočné výhody, ktoré si rozoberieme neskôr. Trieda nemusí byť abstraktná, aby bola dedičná - je to len jedno z možných nastavení.
Teraz môžeme implementovať druhú triedu, napríklad HomepagePresenter
:
final class HomepagePresenter extends BasePresenter{public function run(): void{// logika vykresľovania$this->renderTemplate('domovská stránka', ['kontaktLinka' => $this->link('Kontakt:predvolený'),]);}}
Teraz máte funkčnú triedu HomepagePresenter
. Všimnite si, že trieda je finálna
, čo znamená, že už nemôže byť dedená, čo zaručuje, že metódy budú použité presne tak, ako sme ich špecifikovali.
Pri implementácii triedy sme vytvorili novú metódu run()
, ktorú môže obsluhovať iba HomepagePresenter
. Vo vnútri metódy voláme metódu renderTemplate()
a link()
, ktoré trieda neobsahuje. Na tom však nezáleží, pretože kľúčové slovo extends
nám hovorí, odkiaľ sa majú metódy dediť, takže sa použijú tieto metódy.
Vďaka dedičnosti sa nám podarilo dosiahnuť opätovnú použiteľnosť kódu, pretože raz napísané metódy sa dajú použiť na viacerých miestach.
Veľmi často môže byť užitočné prepísať správanie konkrétnej metódy počas dedenia. Ak by sme napríklad chceli zmeniť správanie metódy link()
z predchádzajúceho príkladu v ContactPresenter
, vyzeralo by to takto:
final class ContactPresenter extends BasePresenter{public function run(): void{// logika vykresľovaniaecho $this->link('Úvodná stránka:default', []);}public function link(string $route, array $params = []): string{return 'https://baraja.cz';}}
Ak chcete prepísať implementáciu, jednoducho definujte metódu v podriadenom objekte a prepíšte telo metódy. Dôležité je splniť rozhranie a implementovať rovnaké vstupné argumenty.
Niekedy by sme chceli niektoré metódy pri dedení skryť a používať len interne. Prípadne ich povoľte používať len pri dedení a nie ako verejné rozhranie.
Vo všeobecnosti preto existuje niekoľko jednoduchých pravidiel viditeľnosti. Metódy označujeme ako public
, protected
alebo private
a pravidlá viditeľnosti sú nasledovné:
public
môže ktokoľvek zavolať odkiaľkoľvek, teda pri vytváraní inštancie predka aj potomka.protected
môže volať iba predok alebo potomok, ale pri vytváraní inštancie ich nemožno volať z verejného rozhrania. Ide o interné metódy na dosiahnutie dedičnosti (vhodná aplikácia je napríklad na metódu link()
v predchádzajúcom príklade).private
bez ohľadu na nastavenie dedičnosti a verejného rozhrania.Vo veľmi špecifických prípadoch môže byť užitočné zmeniť viditeľnosť metódy za behu a potom ju zavolať. Používajú ho napríklad rôzne knižnice Doctrine.
Na zmenu viditeľnosti potom použijeme natívnu triedu ReflectionClass implementovanú samotným PHP.
Jan Barášek Více o autorovi
Autor článku pracuje jako seniorní vývojář a software architekt v Praze. Navrhuje a spravuje velké webové aplikace, které znáte a používáte. Od roku 2009 nabral bohaté zkušenosti, které tímto webem předává dál.
Rád vám pomůžu:
Články píše Jan Barášek © 2009-2024 | Kontakt | Mapa webu
Status | Aktualizováno: ... | sk